Láska vie byť veľmi krutá - I. kapitola

28. december 2010 at 9:24 | Chuky |  Láska vie byť veľmi krutá
Láska vie byť veľmi krutá

Keďže sa niektorým páčil prollog k poviedke tak som sa rozhodla uverejniť prvú časť. A špeciálne pre jednu osobu (REBELS), ktorá ma ide zavraždiť kvôli tomu, že som ju neuverelnila už včera. Moja vlna nech sa páči máš , čo čítať! Je to trocha dlhšie, než ako som plánovala :) ale dúfam, že to vadiť nebude. Nech sa páči poviedka v celom článku.

Nový začiatok

Zazvonil budík a ja som sa zobudila hoci nechtiac. O pár minút som vyletela z postele jak šialená a vbehla som do kúpeľne a umyla sa. Kráčala som k skrini v mojej izbe, ale skôr ako som sa k nej dostala tak som sa potkla o škatule z mojimi vecami. Jedna sa prevalila na bok a vypadli z nej krásne tyrkysové šaty. Schmatla som tie šaty a
bežala sa upraviť. Zišla som dole schodmi aj s kufrom, ktorý som si položila ku vstupným dverám. Vošla som do kuchyne a mama sa začala znova rozplývať nad tým aká som krásna. Škoda, že si to nemyslím aj ja. *Dobré Ránko* - povedala som s úsmevom na perách. *Dobré ránko aj tebe. Hodím ťa do školy?* - opýtal sa ma otec.* Jasné. Veď sa predsa nebudem trepať s kufrom do školy sama.*- zasmiala som sa. *Ďakujem za raňajky mamy * - usmiala som sa na ňu. *Nemáš začo princeznička*- oplatila mi úsmev. Keď som dojedla vzala som svoj tanier a položila o do dresu. Rozlúčila som sa s mamou *Ahoj mamička moja*- objala som ju a ešte niečo povedala otcovi - * Ocko čakám ťa vonku* *Dobre* - začula som. /OMFG. To čo tam tak dlho robia. Dnu už radšej nejde. Šok nepotrebujem dostať./- hmýrilo mi mysľou - /A ešte k tomu moja nová škola je internát. INTERNÁT = VäZENIE, aspoň pre mňa./. Otec konečne vyšiel z domu a tak sme konečne mohli vyraziť. Hodila som
mu kufor aj s batôžkom do kufra auta
a nastúpila som. Netrvalo dlho a boli sme pred budovou, ktorú niektorý volajú ŠKOLA. Vystúpili sme a otec mi vyložil batožinu. *Ahoj ocko* - objala som ho na perách som mala úsmev a v očiach slzy. * Maj sa. Buď poslušná. Budeš mi veľmi chýbať.*- hovoril smutným tónom. *Aj ty mne. No tak už bež, lebo neprídeš načas do práce.* - povedala som so smiechom. Ani nechápem ako sa dokážem smiať. Otec iba prikývol na to čo som mu povedala a pobozkal ma na čelo. Nastúpil do auta a už frčal preč. Otočila som sa k tej snobskej škole, ktorú nenávidím a utrela som si slzy. *Chika kľud sa to zvládneš. Nebude to až také zlé či?*- hovorila som to , aby to aspoň trocha povzbudila. No márne. Nepomohlo to. Vykročila som pravou nohou smerom k škole.
Vošla som do vestibulu školy a zamierila som si to hneď k oznamom. Nejaký týpek tam vešal rozpis izieb. /No super som tam s nejakou Lolou. Dúfam , že bude milá./ - pomyslela som si. Zašla som za sekretárkou riaditeľa a ona mi dala rozvrh hodín a popis školy, aby som sa nestratila, keďže som tu nová. Zamierila som rovno k mojej izbe. Na chodbe som stretla nejaké trafené. * Ahoj ja som Anny*- povedala plavovláska a hneď aj pokračovala - * A toto je Didi.* * Ahoj* - povedala čiernovláska. *Nazdar*- povedala som asi po minúte - *A teraz uhnite. Zavadziate v ceste*- dodala som. *Oooo... Aká je slečinka drzá* - povedala čiernovláska myslím, že Didi, či jak sa volala. Našťastie od tých dvoch ma zachránila jedna baba. * Uhnite vy dve primadony* - riekla tým dvoma drgla ich. Ja som sa začala smiať. Ony sa prilepili každá na inú stenu. Takže konečne som mohla prejsť. Tie dve potom na nás pozerali akoby videli ducha, ktorý ich na smrť vystrašil. Napokon som zistila, že tá dievčina sa volá Lola a je moja spolubývajúca. Keď sme vošli do izby tak som sa jej predstavia. * Ahoj. Ja som Nicol, ale všetci ma volajú Chika.* - slušne som sa predstavila. *Čau. Ja som Lola.* riekla a vybrala si zelenú posteľ. Mne to nevadí, lebo tá čierna posteľ sa mi páči viac. Položila som si kufor na posteľ a išla si vypočuť príhovor riaditeľa. Príhovor bol dlhý a nudný. Takmer som tam zaspala. Tak som sa nenápadne vykradla a išla si prezrieť školu. / Dočerta/ - pomyslela som si, keď do mňa niekto narazil - /čo sú tu už všetci slepí a sprostí ?/ *Hej, čo si slepá?* - ozval sa ten krásny hnedovlasý a modrooký chalan. *Nie, ale ty by si mohol navštíviť očného* - šplechla som mu tie slová do tváre. *Dávaj si na mňa pozor slečinka* - to bolo to posledné, čo mi povedal. *Idiot* - povedala som to tak, aby ma nikto nepočul a pokračovala som prehliadkou školy. /Čo káždý má s tou slečinkou. Už im načisto preplo?/ - pýtala som sa sama seba.
Cestou som stretla zopár ľudí z môjho ročníka a to Adama, Poncha a Christiana. Keď som prešla školu tak som s k tým chalanom pripojila a pripojila sa aj Lola. . Akurát sme sa mali zhromaždiť vo vestibule školy. Tak sme tam išli. Riaditeľ povedal ešte pár slov a mohli sme ísť kam chceme, keďže vyučovanie sa začína až zajtra. S pohárom v ruke som išla hore schodmi už sama. Akurát som zistila, že ten idiot, čo na mňa vrieskal sa volá Tyler. Na schodoch som sa zastavila, lebo som tam uvidela ako kráčajú dole schodmi.....

 

1 person judged this article.

Comments

1 Rebels Rebels | Web | 28. december 2010 at 9:49 | React

že Idiot môj slovník :D Krásnéééé ... Prostne nemám slov ... :) Chcem pokračovanie :-* A Dakujem za venovanie :D

2 chuky chuky | Web | 28. december 2010 at 9:51 | React

[1]: Nemáš začo som ti už povedala :) Na pokračovanie sa čaká :P

3 Rebels Rebels | Web | 28. december 2010 at 9:54 | React

[2]: Veť ja si počkám stojí mi to za to :D

4 chuky chuky | Web | 28. december 2010 at 9:59 | React

[3]: Tak Ok  :)

5 Minami|反乱 Minami|反乱 | Web | 3. january 2011 at 1:08 | React

kraasne!! :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement